Čo sú plesne?
Pojem
„pleseň“ je nevedecké označenie pre skupinu mikroskopických vláknitých
húb, ktoré sa rozmnožujú pomocou spór a v prostredí prežívajú veľmi dlhú
dobu. Sú všadeprítomné a človek je na ich prítomnosť adaptovaný.
Ak je však ich koncentrácia v prostredí
vyššia a doba expozície dlhšia, môže dochádzať k vzniku rôznych
patologických stavov, ktoré sa najčastejšie prejavujú alergiami
a respiračnými ochoreniami. Príznakmi sú kýchanie, kašeľ, nádcha,
podráždenie očí a kože, v horších prípadoch astmatické záchvaty
a oslabená imunita.
Plesne v interiéri
Pre rast a rozmnožovanie potrebujú plesne optimálnu teplotu,
kyslík, živiny a vlhkosť. Keďže väčšina interiérov spĺňa prvé tri
podmienky, najdôležitejším faktorom je práve vlhkosť prostredia.
Najväčšími zdrojmi vodnej pary v domácnosti sú sprchovanie, varenie a
sušenie prádla, ale para sa uvoľňuje aj z rastlín, z akvárií alebo pri
úplne základnej činnosti, akou je dýchanie.
Plesne sa zvyknú najčastejšie tvoriť na miestach, v ktorých
dochádza ku kondenzácii vodnej pary (napríklad okolo okien a v rohoch
miestnosti) alebo tam, kde vzduch dostatočne necirkuluje (za nábytkom,
v kobercoch atď.). Pritom vôbec nie je pravidlom, že plesne sú typickým
obyvateľom iba starých bytov, chalúp a zanedbaných priestorov.

V poslednej dobe sa tento problém vo veľkom spája najmä s
novostavbami a novo zrekonštruovanými budovami. Dôvodom je naakumulovaná
voda v stavebných materiáloch a zle urobená izolácia. Keďže sa táto
voda odparuje pomaly, hlavne počas prvých rokov a aj v procese stavby je
dôležité nové byty a domy dobre vetrať a vykurovať.
Dopyt po nehnuteľnostiach ale stále rastie, preto treba stavať
rýchlo a na tieto úkony skrátka nie je čas. Výsledkom sú priestory,
ktoré sú síce atraktívne na prvý pohľad, avšak vôbec „nedýchajú“ a tak
už pri kúpe ich kupujete aj s neželanými nájomníkmi.
Prevencia a eliminácia
Plesne sa v interiéroch vyskytujú v ovzduší, môžu byť tiež
sedimentované na povrchoch, kde sú často kumulované s prachom a pri jeho
bežnom utieraní sa iba viac rozptyľujú do priestoru.
Koncentrácia
spór plesní v interiéri závisí najmä od ich koncentrácie vo vonkajšom
prostredí, odkiaľ sa dnu dostávajú pri vetraní, na oblečení a obuvi
alebo na zvieratách. Najväčšie množstvo spór v ovzduší je v jarných až
jesenných mesiacoch, v zimnom období sú koncentrácie plesní v interiéri
dokonca vyššie než v exteriéri.
Človek nie je schopný vnímať spóry plesní čuchom ani zrakom. Až
keď začnú klíčiť, vytvárajú biele alebo farebné mycélium, ktorým
porastajú povrch. Vtedy je už spravidla na prevenciu neskoro.

Pre zamedzenie rastu plesní v interiéri sa odporúča udržiavať
vlhkosť na úrovni cca 60%. Aj zariadenia slúžiace na úpravu vzduchu ako
klimatizácie, čističky a zvlhčovače treba pravidelne čistiť a
dezinfikovať, pretože v opačnom prípade môžu narobiť viac škody ako
úžitku. Ich vlhké prostredie je totiž pre vznik a rozmnožovanie plesní
hotovým rajom a sú tam doslova "ako doma".
Zdroje: Hudecová
D. - Šimkovič M. 2009. Mikrobiológia. Vydala Slovenská technická
univerzita v Bratislave v Nakladateľstve STU 2009. ISBN
978-80-227-3194-2; Klánová K. 2013. Plísně v domě a v bytě odstraňování
a prevence. Vydala Grada Publishing, a.s. 2013. ISBN 978-80-247-4790-3